5. V tichu

Dovoľ, dovoľ..
Dovoľ mi ticho narušiť mojim slabým hlasom
Dovoľ mi pristúpiť
Dovoľ mi vidieť ťa veľký Ja som
Dovoľ mi bližšie prísť

Dovoľ mi spoznať ťa veľký Ja som
Dovoľ mi bližšie prísť
Dovoľ mi vidieť ťa od tvare až po rany
Dovoľ mi volať ťa môj Boh jediný
Nauč ma spievať Ti o nádeji
Sprav zo mna človeka čo kríža sa nebojí

Autor básne: Tatiana Teslíková

To, že Ježiš nekoná podľa našich predstáv je podľa mňa dobré. Aj keď nám sa to ako dobré zdať nemusí, pretože máme predstavu, ako by mal Boh všemohúci konať. 

Toto sa stalo aj Jánovi Krstiteľovi. Áno, ten Ján Krstiteľ, ktorý sa zachvel v lone svojej matky Alžbety, keď za ňou prišla tehotná Panna Mária. Už vtedy ho spoznal. No rôznymi situáciami v živote mohol stratiť toto zameranie a pozornosť, alebo si definitívne odpovedať na otázku, kto je Ježiš.

Ježiš v 7. kapitole Lukášovho evanjelia robí zázraky. Kriesi mŕtveho. Tieto skutky sú zrejmé a ukazujú aj na to, že Ježiš je naozaj Božím Synom.  A z 11. kapitoly Matúšovho evanjelia sa dozvedáme, že v tomto čase bol už Ján v žalári. Ježiš robí skutky. Možno si však Ján nepredstavoval, že skončí vo väzení. Možno čakal, že Ježiš príde a oslobodí ho. A možno toto je dôvod, prečo Ján posiela svojich učeníkov za Ježišom opýtať sa ho, či je On ten, ktorý má prísť alebo či majú čakať iného. Jánova situácia bola vážna. A Ježiš konal možno inak, ako si to Ján predstavoval. Možno mal v sebe pochybnosť a preto posiela svojich učeníkov.

Niekedy nás až toto uvedomenie si urobí z nás ľudí nahých pred Bohom. Ľudí, ktorí z hluku sveta vstúpia do ticha. Uvedomenie si, že Ježiš nemusí konať tak, ako si to predstavujeme. Ján bol v tichu a pokladá zásadnú otázku. Si to Ty? Ten ktorý má prísť? Alebo máme čakať iného?

Nech nám ticho bielej soboty, ktoré vyvrcholí večernou vigíliou pomôže vstúpiť do veľkej túžby  spoznať Ježiša a položiť mu túto otázku vo svojom živote. Rád nám dovolí spoznať ho v tomto tichu.