4. Konverzia

Zbudovať prebudovať vystavať a opäť zbúrať potom postaviť

Čo dotkne sa môjho vnútra múra
Čo ho opevní a zase zbúra
Moje myšlienky sa búria
Že ich bolí
Keď vnútro horí

Zbudovať prebudovať vystavať a opäť zbúrať potom zastaviť

Čo stane sa z môjho krehkého vnútra
Keď sa zmena udeje zvonka a nie znútra
Spadne zase to čo stojí
Rýchlejšie ako sa rana hojí

Kolena na zem
Srdce do hora
Nedá sa do nekonečna predstierať
Veď aj človek patrí hore a nie dole

Každý sám aj jediný
Aj dávno potom čo nie je nevinný

A tak buduje sa stavia sa a rúca
Vzduch naberajú vydychujú pľúca
Telo búri sa no stred tela dávno vie
Že len to čo zdanlivo dnes nemá cenu
navždy prežije

Vnútri budem stáť
Vonku kľačať
Pred strachom sa neskloním
Rán sa nebojím

Autor básne: Tatiana Teslíková