3. Smäd

Hlbina hlbine sa ozve,

moje vnútro Tvojmu,
na hukot vodopádov 

Príď ma oživiť
Príď ma oživiť

Veď ľahká je zem, čo ma prikrýva s Tebou
Nie pre tú tmu si ma zahalil zemou,
no pre tú životodarnú silu
ma hlinou prikryjú Tvoje dlane

Nech korene rastú,
až potom korunou sa stanem

Autor básne: Tatiana Teslíková

Každý človek, či si to uvedomuje alebo nie, má v sebe zapísanú silnú túžbu po poznaní svojho Stvoriteľa. Je to až neskutočne silné vidieť na mnohých evanjelizačných akciách, ktoré robíme, že naozaj každý z nás ma zapísanú hlbokú túžbu mať vzťah s Bohom. A túto túžbu nedokáže naplniť nič iné, len Boh sám.

Zvláštne však je, čo my kresťania začíname robiť, keď svojho Boha spoznáme a rozhodneme sa pre život s ním. Myslím tým, že keď sa nám dá Boh spoznať, je to z jeho milosti. Jeho milosť nám umožní si uvedomiť svoje chyby a hriechy, my mu ich odovzdáme, vyznáme, on nás očistí a začne tento nadprirodzený život, kedy ho stále viac poznávame a skrze Ducha Svätého sa stále viac začneme podobať na Ježiša. Lenže v tom všetkom niekedy skĺzneme do života starého zákona. Začneme sa snažiť, chceme sa sami očistiť, chceme si skrze dobré skutky zaslúžiť nebo.

Naša duša túži po dobrom Bohu Otcovi. Niekedy je ale unavená naším snažením. Je správne robiť dobré skutky. Ale tie majú vychádzať z toho, že sme preniknutý Jeho láskou a dobrotou. Poznaním toho, aký je. Naše skutky nesmú vychádzať zo strachu alebo toho, aby sme Boha zaujali. Toto robia otroci. My potrebujeme porozumieť, že Boh Otec má o nás záujem, má v nás potešenie a skrze to, že ho stále viac  poznáme a skrze milosť, ktorú nám dáva, žijeme nový život.

Preto nech je Veľký piatok skutočným dielom kríža. Dielom, kedy Ježiš zobral všetky hriechy na seba. A kedy my môžeme skrze vieru prijať jeho dielo. Spása nie je zo skutkov, ale z viery. Avšak viera bez skutkov je mŕtva. Nech nás Jeho Duch Svätý vedie do väčšej hĺbky a do oblastí aj v našom živote, kde sme mu doteraz nedôverovali.