Kým nepríde

KÝM NEPRÍDE
autor: Táňa Teslíková

Aj keď nie som vonku
musím sedieť pri otvorenom okne
Aspoň škárou musí voľne prúdiť vzduch
Raz keď totiž zacítim v ňom jar
už nesmie byť ticho
Musím počuť a dýchať ruch
života
Môžem kľudne zomierať
no neberte ma zo sveta
kým nepríde jar

Nerozumiem aký pominuteľný a večný je hlavne v tomto období svet
Vidím to na oblohe keď sa stmieva
Opeknieva?
Alebo bola krajšia pred chvíľou?

Nesmiem zmeškať ani moment
inak mi unikne podstata…?
Alebo sa dívať v sekvenciách
nech chvíľa odstáta
môže nabrať kontúry…
Vždy ma ohúri
ani nie stavom ale svojou zmenou (akoby sa stávala ženou, akoby každou sekundou viac dospela)

Môžem celý život len zatvárať a otvárať oči?
Hlavne pri konci a začiatku dňa…
Keď všetko je a stáva sa živým,
keď sa všetko premieňa

Raz budem na sklonku života
Potom, prosím, neber ma zo sveta
kým nepríde jar
… stačí mi vidieť jej tvár v prvý deň, keď zacítiš ju vo vzduchu
Nevadí, že bude ešte zima… #moment#malickost